toto je jednorázovka od Niki a jej kamaráta

27. října 2008 v 19:32 | kieko |  jednorázovky
túto jednorázovku vymylsela Nika a jej kamarát....tak príjemné číanie..potom pisnite do komentíkov či chcete aby písala aj nadalej...ďakujem


Mladý, mierne guľatý chlapec stál nad hrobom zarasteným burinou a

smutným pohľadom pozeral do prázdneho vrecka od chipsov. Potom akoby
sa spamätal presunul svoj pohľad na hrob, ktorý bol obrastený jeho
obľúbenými kvetmi (ktoré si autorka akosi nezistila). Smutne
vzdychol. Nič nešlo tak ako malo. Stalo sa to priveľmi rýchlo a
zároveň odrazu.

Po tvári mu stiekla slza, avšak keď zbadal, že smeruje do vrecka s
chipsami, hneď si ju utrel.

,,Tých chipsov by bola škoda..." pomyslel si, no s tým prišla aj
myšlienka na nedávnu stratu. Zas sa zahľadel na hrob a prebehli mu po
chrbte zimomriavky, ako keď to zbadal... Ten pád...

Asi na to nikdy nezabudne, akoby sa mu v tom okamihu zastavilo srdce.
Nevedel sa nadýchnuť, pred očami sa mu mihali nezmyselné obrazy.
Spomienky na minulosť, myšlienky na budúcnosť. Pohľad sa mu zahmlil
a dlaňou sa oprel o studený mramor. Chcel doň zaryť nechty, no keď
zacítil bolesť, odtiahol ruku a pozrel na ňu malátnym pohľadom.

,,Už s tým nič neurobím..."

Je zbytočné zaoberať sa tým prečo sa to stalo...Ale predsa, nemohlo
to byť inak?

,,Prečo som to nebol ja...? Prečo ty? Tak veľmi som ťa miloval...
Keď som bol s tebou, nevedel som, čo je to smútok, samota... A
teraz..." zarazil sa a obzrel sa okolo seba. Začul šušťanie, no to
bola len malá veverička užívajúca si život.

,,Všetci sa tešia... Už je skoro jar... Len ty tu chýbaš... Boli
sme spolu...Tak dlho...Vždy, zakaždým som si nemohol pomôcť a
usmiať sa pri pohľade na teba...Ach..." vzdychol si a pokúsil sa
vstať, no niečoho ho ťahalo naspäť k tomu hrobu, kde ležala jeho
najväčšia láska, kde ležal jeho najväčší poklad.

Po tvári mu stiekla slza, za ňou druhá a tretia. Nevedel, čo sa to s
ním deje, prečo sa správa ako trojročné dieťa, ktoré nevie
zadržať slzy. Nebol to predsa Shikamaru ani Asuma... No predsa,
preňho znamenala oveľa viac... Spájalo ich silné puto... To
najsilnejšie... Puto lásky...

Bola tu vždy preňho. Od kedy sa pamätá. Pri jeho
najdôležitejších momentoch, aj keď sa prvýkrát opil, ona bola
tá, ktorá ho dala dokopy. Keby nebolo toho pádu, všetko by mohlo
byť inak. Mohli by byť spolu, šťastní a veselí.

Lenže tak to nie je. Možno im to nebolo súdené... Možno mali ísť
každý inou cestou... Možno... No on si to nechcel pripustiť. Tú
stratu, tú bolesť. Vystaval okolo seba ochrannú stenu, cez ktorú
nikoho nepustil.

,,No raz... raz sa určite stretneme... Budeme spolu... A bude nám
krásne... to ti sľubujem..."

Po tvári mu opäť stieklo pár sĺz. No on nedbal. Na ničom mu už
nezáležalo. Pozrel sa na balík chipsov, už ani na tie nemal chuť.
No po chvíli ticha sa mu do nich ruka sama zaborila. Ústa sa otvorili
a hŕsť do nich vkĺzla. Opäť zafňukal. Ich slaná chuť, inokedy
taká lahodná mu teraz chutila trpko a horko.

,,To je moja daň zato, že som ťa neuchránil," pomyslel si
bezútešne. Položil vrecko chipsov vedľa seba a ľahol si na tvrdú
zem. Kamienky ho tlačili na chrbte a nohách, no jemu to bolo jedno.
Rozmýšľal nad ňou, nad sebou, nad nimi.

Nevedel ako dlho tam ležal, kým sa neozvali kroky a známy hlas.

,,Chouji? Už by sme mali ísť..." oslovil ho potichu Shikamaru a
Chouji prikývol. Naposledy pozrel na malý hrob pred sebou.

,,Nikdy na teba nezabudnem... Moja pečená klobása..."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 janca janca | 28. října 2008 v 17:07 | Reagovat

hahahaha HUSTEEEEEEEEEEEEEEEEEE

2 Layla Hatake - sensei Kakashi :) Layla Hatake - sensei Kakashi :) | Web | 30. října 2008 v 6:43 | Reagovat

ahoj keiko mohla bys mě u společné povídky přestat, že místo deidary budu s narutem??? děkuju moc :o)  :*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama